Niekoľko knižiek v našej knižnici pochádza ešte z mojej detskej knižnice. Jednou z nich je Zlatý kľúčik alebo Buratinove dobrodružstvá. Rok vydania 1975.
Napísal ju ruský spisovateľ Alexej Tolstoj a ak ju poznáte a zdá sa vám, že je to vlastne len iná verzia Pinocchiových dobrodružstiev, áno – pri jej písaní sa autor inšpiroval touto poviedkou Carla Collodiho z roku 1883.
Alexej Tolstoj Pinocchiove dobrodružstá čítal ako dieťa, no potom vraj knižku stratil. Na príbeh drevenej bábky s dlhým nosom si spomenul oveľa neskôr a jeho dobrodružstvá rozprával svojim deťom ako rozprávky na dobrú noc. Niečo si pamätal, niečo si domyslel a keďže jeho rozprávka bola pútavá a originálna, rozhodol sa v roku 1936 vydať vlastnú verziu príbehu.
V oboch knižkách je hlavným hrdinom drevená bábka vyrezaná z kúska oživeného dreva, ktorá vie rozprávať, chodiť, myslieť a hlavne - vyrábať (si) problémy. Zatiaľ čo Pinocchiovým snom bolo stať sa skutočným chlapcom, Buratino bol po celý svoj život živým dreveným človiečikom a bol s tým celkom spokojný. Aj tí, čo nepoznajú Pinocchiove dobrodružstvá, určite poznajú jeho povestný nos – vždy keď klamal, nos sa mu predlžoval. Buratinovi sa nepríjemnosti s klamstvami vyhli, ale tiež mal dlhší nos – hoci sa ho rezbár snažil skrátiť, vždy narástol znovu. A kým Buratino bol skôr nezbedný a neposlušný, Pinocchio z Collodiho príbehu bol naozaj darebák a kvôli svojmu zlému správaniu mal byť pre deti viac odstrašujúcim príkladom ako vzorom.
Niekoľko zápletiek i postáv si Tolstoj z pôvodnej rozprávky vo svojej knižke ponechal. Na začiatku obaja chlapci utečú z domu a namiesto do školy, si to namieria do bábkového divadla. Rovnako ako Pinocchio sa aj Buratino s pár zlatkami vo vrecku dostáva do zlej spoločnosti Kocúra a Líšky, ktorí sa tvária ako jeho priatelia, ale v skutočnosti sa ho snažia okradnúť. Namiesto víly Buratina ale zachraňuje dievčina Malvína. Aj ona má modré vlasy, sama je však tiež bábkou, ktorej sa podarilo utiecť krutému majiteľovi bábkového divadla Karabasovi Barabasovi. Pribudol pes Artemon, Malvínin ochranca, a bábka Pierrot – ďalší utečenec z divadla nešťastne zamilovaný do Malvíny.
A tu sa príbehy oboch nezbedníkov úplne rozchádzajú.
Od Modrej víly Pinocchio odchádza do veselého mestečka, kde sa mení na osla, zhltne ho veľryba a v jej bruchu sa stretáva znovu so svojim otcom, ktorý sa ho vybral hľadať. Všetko nakoniec dopadne dobre a Pinocchio nielen že oboch zachráni, ale konečne sa z neho stane ozajstný chlapec.
Buratino, ktorý sa zase nechce nechať Malvínou vychovávať, radšej utečie do Hlupákova. Od korytnačky Tortilly dostane zlatý kľúčik, po ktorom však túži i zlý Karabas Barabas. Aj toto dobrodružstvo má štastný koniec – Buratinovi sa spolu s Malvínou, Artemonom a Pierrotom podarí bábkarovi utiecť a príbeh končí objavením nádherného divadla za tajomnými dverami v izbičke otca Carla.
Samotný Pinocchio je jednou z najpopulárnejších postáv v detskej literatúre. Jeho príbeh sa samozrejme dočkal aj niekoľkých filmových spracovaní, vrátane Disneyovky z roku 1940. Buratino však nezostal pozadu, jeho dobrodružstvá sa okrem animovaného filmu z roku 1956 dajú vidieť aj „naživo“ v dvojdielnom filme z roku 1970.
Osobne mi je bližší príbeh Buratina. Asi preto, že to bola knižka môjho detstva a Pinocchiove dobrodružstvá som objavila až oveľa neskôr. V našej knižnici nájdete obe a môžete si tak príbehy oboch hrdinov porovnať sami.
Comments